35 rokov hľadania dialógu

Hostia:
 Milan Kňažko, tribún Novembra 1989, herec, politik
 Peter Weiss, predstaviteľ KSS, politik, diplomat

 Moderátori:
Jozef Lenč, Wetzler Institute
Jakub Škoda, Wetzler Institute

 25. november 2024 o 19:00
 Malý Berlín, Trnava´
 vstup voľný

 VIAC O TÉME DISKUSIE

Novembrové udalosti z roku 1989 si väčšina spoločnosti spája s dianím na Národnej triede v Prahe, či s protestami verejnosti na námestiach naprieč celou republikou. November 1989 bol prelomovou udalosťou v dejinách Česko-Slovenska. Po štyroch desaťročiach sa skončila vláda jednej strany a česko-slovenská spoločnosť dostala druhú možnosť vytvoriť si skutočne demokratický politický systém postavený na ochrane občianskych práv a slobôd.

Je to systém, v ktorom je demokracia diskusiou a vzájomný dialóg je cestou, ako hľadať riešenia celospoločenských problémov. Dôležitosť dialógu sa ukázala už v čase novembrových udalostí. Kým v prvom týždni mali udalosti skôr „jednosmernú“ trajektóriu, ktorá sa odohrávala na námestiach, z ktorých odznievali výzvy smerom k reprezentantom režimu, po 24. novembri 1989 sa súčasťou „revolučných“ udalostí stal dialóg medzi občianskou spoločnosťou a politickými elitami „odchádzajúceho“ režimu.

24. november bol to deň, kedy sa prelomili ľady. Zo štúdia Slovenskej televízie sa vysielal prvý živý televízny prenos Štúdia Dialóg. V jeho prvom vysielaní sa stretli tribúni revolúcie (Kňažko, Budaj), osobnosti VPN (Gál, Ondruš) a zástupcovia študentov (Bombík, Lauko) na jednej strane a zástupcovia štátnych podnikov (Šajmír, Chudoba) a inštitúcií spätých s komunistickou stranou (Weiss, Kurucz).

Diktát názorov jednej strany mal byť nahradený dialógom rôznych perspektív budúcnosti Česko-Slovenska. Štúdio Dialóg malo veľkú sledovanosť. Išlo o školu demokracie. Išlo o zrod občianskej spoločnosti.

Prešli tri desaťročia a z politického diskurzu sa akýkoľvek dialóg vytráca. Politici ignorujú diskusiu v médiách. Média sa stávajú „nositeľmi“ názorov a „právd“ a rezignovali na jej hľadanie a moderovanie spoločenského dialógu, ktorý sa z diskusie zmenil na hádky.

Prečo sa spolu nechceme, resp. nevieme rozprávať? Prečo sme rezignovali na to, čo bolo bytostnou súčasťou spoločenskej transformácie a je neoddeliteľnou súčasťou demokracie? Prečo, po 35 rokoch, už nechceme viesť dialóg?

 PETER WEISS
Diplomat a politik, bývalý poslanec a podpredseda Slovenskej národnej rady.

V dňoch nežnej revolúcie v novembri 1989 bol prítomný v Štúdiu Dialóg STV, kde zastupoval komunistickú stranu a bol jedným z mála komunistických predstaviteľov ochotných diskutovať. Oproti nemu sedeli odporci komunistov, medzi nimi Milan Kňažko, Fedor Gál, Ján Budaj či Vladimír Ondruš.

Po Novembri 1989 stal významným účastníkom politického a verejného diskurzu o smerovaní Slovenska a jeho integrovaní do medzinárodných štruktúr. Od januára 1990 do apríla 1996 bol predsedom Strany demokratickej ľavice (SDĽ) a poslancom NR SR. V rokoch 1992 – 1994 bol podpredsedom NR SR. V parlamentných voľbách 1998 bol zvolený za poslanca NR SR (SDĽ), ale 31. januára 2002 sa Peter Weiss rozhodol z SDĽ odísť.

Po odchode z aktívnej politiky bol činný ako vysokoškolský učiteľ na Fakulte medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave. V rokoch 2009 – 2013 bol veľvyslancom Slovenska v Maďarsku, od roku 2013 bol veľvyslancom v ČR. Dnes pôsobí ako politický komentátor.

 MILAN KŇAŽKO
Herec, jeden zo zakladateľov VPN, bývalý minister kultúry SR, bývalý generálny riaditeľ TV JOJ, podpredseda vlády, minister zahraničných vecí, spoluzakladal HZDS (1991), Demokratickú úniu a SDKÚ (2000).

Pred novembrom 1989 podpísal petíciu Niekoľko viet, vypracovanú Chartou 77 a obsahujúcu požiadavky občianskej slobody. To obmedzilo jeho hereckú kariéru. V októbri 1989 dokonca pre nesúhlas s politikou komunistického režimu vrátil titul zaslúžilý umelec, čo bol v tom čase ojedinelý čin.

Ako spoluzakladateľ VPN spoluorganizoval a moderoval masové novembrové mítingy v Bratislave a stal sa tiež členom Koordinačného výboru VPN. Po páde komunistického režimu v roku 1989 bol Milan Kňažko poradcom česko-slovenského prezidenta Václava Havla v Prahe a zároveň poslancom Federálneho zhromaždenia. Od júna 1990 do 28. augusta 1990 bol ministrom medzinárodných vzťahov SR a v rokoch 1992 – 1993 podpredsedom vlády SR a ministrom zahraničných vecí SR.

Od marca 1993 do októbra 1998 bol poslancom NR SR a v rokoch 1998 – 2002 ministrom kultúry SR. V novembri 2013 kandidoval do prezidentských volieb v roku 2014. Naďalej ostáva aktívnym v komentovaní politického života.

Organizátor
Wetzler Institute, Malý Berlín

Mediálni partneri
trnava-live.sk, trnavskhlas.sk, Trnavské rádio, Trnavsko

foto v grafike: Ivan Rychlo - ČSTK, K situácii v Bratislave - TV dialóg. 1989. TAS