9 000 kilometrov je vyjadrením približnej geografickej vzdialenosti medzi Bratislavou a Tokiom. Podstatnejšie je, že ide aj o vzdialenosť symbolickú, deliacu dva svety s odlišným prístupom k mysleniu, či vo všeobecnosti k životu samotnému. Výstava s názvom 9 000 km: Japonské inšpirácie v slovenskom umení pripravená pre reprezentačné sály Koppelovej vily rozpráva príbeh o nenásilnej expanzii respektíve o preberaní kultúrnych vzorov, ktoré sa rodia v krajine vychádzajúceho slnka a svoje miesto našli v slovenskom výtvarnom umení. Na výstave sa predstaví šestnásť autorov a autoriek tvorivo aktívnych od druhej polovice 20. storočia po súčasnosť, ktorí viac či menej vedome reagujú na umelecké predobrazy alebo na filozofické myšlienkové systémy prameniace v japonskej kultúre. Inšpiráciu a tematické ukotvenie diel, autori a autorky nachádzajú v zen-budhistickej filozofii a v prostej túžbe po jednoduchosti a spomalení. V druhej časti stoja diela silne ovplyvnené japonskou hyperkonzumnou spoločnosťou, popkultúrou, či mytológiou, ktorú apropriujú a pretvárajú v intenciách stredoeurópskeho myslenia.
Zároveň kurátor a kurátorka projektu kladú otázky súvisiace s konfrontáciou dvoch kultúr, kedy sa bok po boku objavia diela slovenských autorov a autoriek a diela japonskej proveniencie, pričom proti sebe stojí napĺňanie a vyprázdňovanie pôvodných významov. Je obecne známe, že v japonskej spoločnosti je mytológia dodnes živá, ale ako tento mýtus žije mimo svojich hraníc? Je obraz Japonska, ktorý budujeme v našom prostredí vykorenený zo svojej podstaty alebo je schopnosť japonskej kultúry presakovať do odlišných kultúrnych oblastí príkladom jej univerzálnosti? Nejde len o náš kolonizačný postoj, ktorý je potrebné v rámci súčasných postkoloniálnych štúdií prehodnotiť? Otázky, ktoré vychádzajú z problematiky expanzie japonskej kultúry trochu pôsobia práve ako koány - hádanky bez jasnej odpovede.