História trnavského vinárstva

Trnavčania vlastnili niekoľko vinohradov v okolí dnešnej Rače, Vajnor, Svätého Jura, Pezinka, Modry, či na panstve Červený Kameň alebo v okolí Hlohovca. Okrem toho zakladali nové vinice v katastroch poddanských obcí Brestovany, Hrnčiarovce, Modranka, Parná a neskôr aj Ružindol. 

Čo bolo dôvodom prosperity? Prečo vlastnili trnavskí mešťania tak široký pás vinohradov od Malých Karpát až po Váh? Odpoveď je jednoduchá. Obchod s vínom bol veľmi výnosný a dopyt po víne bol obrovský, nakoľko voda bola častokrát kontaminovaná a víno bolo považované za bezpečný každodenný nápoj, mnohokrát riedený vodou alebo dochutený inými prísadami či koreninami. Rovnako sa používalo ako dezinfekcia a liek. 

Ďalším dôvodom bola aj teplá klíma, ktorá umožňovala pestovať hrozno v nižších polohách. Počiatočné investície do vinohradov boli veľké, avšak výška výnosov neskôr mnohonásobne prekročila náklady. Keďže na  založenie vinohradov bol potrebný vstupný kapitál, preto nie je prekvapujúce, že okrem panovníka, najvýznamnejších feudálov a cirkevných inštitúcií sa do pestovania viniča zapojila podnikavá meštianska vrstva obchodníkov. Tvorili ju najmä pozvaní nemeckí prisťahovalci – hostia, ktorí prichádzali prevažne z oblasti Bavorska a Rakúska. Mnohí kolonisti boli odborníci v pestovaní viniča a výrobe kvalitného vína. Dnes to možno znie prekvapivo, ale nemecké vína boli v 10. až 13. storočí žiadanejšie a známejšie než francúzske. To bol možno tiež jeden z dôvodov pozývania najmä nemecky hovoriacich kolonistov. Nemci sa ukázali v našich podmienkach ako veľmi aktívna komunita, ktorá využívajúc privilégia a daňové zvýhodnenia veľmi rýchlo odhadla potenciál a rentabilitu obchodu s miestnym vínom. Nové a moderné spôsoby pestovania viniča čoskoro zabezpečili malokarpatskému vínu veľmi dobrú kvalitu.

 Rozvinutý obchod s vínom bol okrem iných skutočností príčinou, prečo práve Trnava získala ako prvá na území dnešného Slovenska tieto výsady slobodného kráľovského mesta.  Práve tento akt panovníka Bela IV. bol potvrdením, že Trnavčania boli veľmi dôležitými hráčmi v obchodovaní s vínom a lokalite bol pripisovaný významný hospodársky status budovaný niekoľko desaťročí predtým. Prvá nepriama zmienka o vinohradníctve v Trnave je z roku 1258. Listiny určovali ekonomické, právne a majetkové vzťahy k vinohradníkom. Expanzia Trnavčanov v oblasti vinohradníctva pokračovala aj v 14. storočí. Spolu s tým však pokračovali aj snahy o zvyšovanie poplatkov pre nich. Až do konca 16. storočia sa zachovali podobné písomnosti, ktoré opakovane poukazujú na snahy rôznych zemepánov a majiteľov panstiev Trnavčanom v ich vinohradníckej činnosti brániť. Časté boli aj pokusy o zvyšovanie poplatkov pre vinohradníkov. Trnavčania boli od stredoveku významní vinohradníci, výrazne sa však realizovali najmä ako obchodníci s vínom. To znamená, že neobchodovali len so svojim vínom, ale nakupovali aj od vinohradníkov z okolitých obcí. 

Približne od druhej polovice 16. storočia význam vinohradníctva mierne klesol. Vinohrady v okolí mesta sa začali postupne nahrádzať obilnou produkciou. Trnavčania tak reagovali na klesajúcu výnosnosť vinohradníctva a začali sa angažovať v týchto hospodárskych odvetviach. Produkcia vína a obilnín bola jediným zdrojom finančného príjmu pre takmer tretinu obyvateľov. Klesajúcu výnosnosť vinohradov malo na svedomí niekoľko faktorov. Jedným z nich bola politická nestabilita v období pred a po preniknutí Turkov po bitke pri Moháči v roku 1526 do centrálnej časti Uhorska. Rovinaté oblasti boli mnohokrát vystavované pustošivým nájazdom tureckých či žoldnierskych oddielov. Rovnako sa začali meniť klimatické podmienky, počasie bolo chladnejšie ako v stredoveku. Viniču sa na rovinách prestalo dariť, čo malo za následok, že vinohrady sa postupne stiahli len na juhovýchodné úbočia Malých Karpát. Nízka kvalita hrozna spôsobovala slabú kvalitu trnavského vína, za ktoré sa potom nemohla pýtať vysoká cena. Kombinácia všetkých týchto faktorov má podľa za následok, že vinohrady do konca 17. storočia z chotára mesta postupne zmizli. 

Napriek tomu v 19. storočí zaznamenalo víno v Trnave ešte jedno obdobie renesancie. Bolo spájané predovšetkým s osobou Antona Valca (Walz), veľkoobchodníka s vínom, ktorý preslávil mesto svojimi pivnicami a najmä obrovským sudom, ktorý sa stal prakticky turistickou atrakciou. Mnohí cestovatelia prechádzajúci Trnavou ho dokonca opisovali ako najväčší sud v celej Európe či dokonca svete, ktorý je naplnený vínom. Sud sa stal miestnou pozoruhodnosťou a Trnava sa opäť často skloňovala v súvislosti s vínom. 
Koncom 19. a začiatkom 20. storočia sa začína vytrácať povedomie obyvateľov o stáročných trnavských vinohradníckych tradíciách. Práve toto obdobie sa v Trnave nieslo skôr v znamení piva. Fungovalo tu až 5 sladovní, z ktorých boli najznámejšie Sesslerova, Diamantova a Treumannova. Obchod s vínom však nezanikol úplne ani v 20. storočí. Všeobecne známe značky ako Orešanské červené, Spartak klub či Hlohovské sa distribuovali do širokého okolia. Boli to však skôr vína priemyselné, jednoduchšie, s primárnou orientáciou na kvantitu a dostupnú cenu než na kvalitu či odrodu. Niet preto divu, že sa v meste pilo prevažne pivo. 

V súčasnosti je však situácia úplne iná. V Trnave a okolí sa nachádzajú malé aj väčšie vinárstva, ktoré každoročne dokazujú svoju kvalitu na svetových súťažiach, odkiaľ si odnášajú jedno ocenenie za druhým. Sú dôkazom toho, že keď máte rešpekt, úctu a lásku k tradičnému remeslu, urobíte všetko preto, aby ste mali na výrobu tohto vzácneho moku vhodné podmienky a ľudia si mohli vychutnať kvalitné víno aj doma. Za vínom teda nemusíte cestovať ďaleko. Stačí, ak sa zameriate na rodinné vinárstva v Trnave a okolí. Rozhodne to stojí za to. Región Trnava skrýva mnoho vinárskych pokladov, ktoré by ste mali objaviť osobnou návštevou. Či už je to moderné vinárstvo Terra Parna v Suchej nad Parnou, trnavský klenot Víno Mrva & Stanko, rozprávkové vinárstvo Vína z Mlyna v Doľanoch alebo rodinné vinárstvo Karpatská Perla v Šenkviciach.