V roku 1829 vypukla v oblasti rieky Gangy v Indii cholera. Nákaza sa šírila cez Rusko do severnej Ameriky, no rovnako aj opačným smerom, cez Ural do východnej a strednej Európy, až na Britské ostrovy. Pod jej šírenie sa podpísala aj „koloniálna globalizácia“ 19. storočia. Postupujúc územím Slovenska, do Trnavy dorazila nákaza v lete roku 1831. Vypukla 1. augusta 1831 a posledná obeť bola zaznamenaná 24. septembra. Za necelé dva mesiace tu padlo za obeť okolo 1 300 ľudí. Choroba nerobí medzi ľuďmi rozdiely, a tak sa jednou z obetí stal aj arcibiskupský námestník Ján Iváni, práve toho roku zvolený do funkcie. Pravdepodobne nad jeho hrobom bola vybudovaná pohrebná kaplnka. Jednoduchá stavba kruhového pôdorysu má vstup zvýraznený rizalitom s trojuholníkovým tympanónom. V interiéri je okrem murovanej oltárnej menzy zachovaná nápisová pamätná doska zosnulého J. Ivániho. Až do 20. storočia stál cintorín s kaplnkou mimo mesta úplne osamotený, no postupným rozširovaním miestnej obytnej štvrti Kopánka dorazila zástavba až sem. Ešte v 1. polovici 20. storočia sa tu slúžili zádušné omše. V 70. rokoch 20. storočia sa v jej okolí nachádzalo niekoľko posledných náhrobníkov, cintorín však koncom storočia definitívne ustúpil obytnej radovej zástavbe. Od tých čias je Kaplnka sv. Kríža jedinou pripomienkou tragických dôsledkov 2. cholerovej pandémie v Trnave.
Zdroj obsahu: Mesto Trnava