Kostol Nanebovzatia Panny Márie

Klarisky ako ženská vetva františkánov sa v Trnave prvýkrát spomínajú v roku 1239, teda ešte počas života sv. Kláry, zakladateľky rehole. Uvádzajú sa ako mníšky rehole sv. Damiána, podľa ich prvého kláštora zasväteného práve tomuto svätcovi. Sestry, neskôr nazývané klarisky, usádzali sa tam, kde už pôsobili bratia františkáni. Tí im boli nápomocní pri zakladaní kláštorov a v prípade potreby ich zastupovali na verejnosti. Klarisky totiž patrili k reholiam s veľmi prísnou klauzúrou. Za múrmi kláštora v úplnom odlúčení od okolia prežili zvyšok svojho života rozjímaním, modlitbou či drobnými ručnými prácami. Predstavu o prísnych rehoľných pravidlách poskytuje úprava regúl pápežom Inocentom IV., ktorou mníškam povolil nosiť v zime kožušinový odev. Kláštor s kostolom začali stavať krátko po príchode do mesta. Pôvodný jednoloďový kostol so štvorcovou svätyňou bol v 14. storočí čiastočne upravený, neskôr, v 17. storočí, bol zväčšený o časť s refektárom na prízemí a s oratóriom na poschodí, teda tribúnou, na ktorej mohli byť sestry účastné na bohoslužbách oddelene od veriacich v kostole. Z tohto obdobia pochádza tiež klenba lode kostola, sakristia a veža. Tak ako pri iných cirkevných stavbách v meste, aj stavebné aktivity klarisiek finančne podporil kardinál Peter Pázmaň. Nakoniec v 18. storočí interiér doplnili barokové oltáre. Prvý kláštor bol jednoduchou budovou priliehajúcou z juhu kolmo ku kostolu. Postupným rozrastaním sa bola pôvodná budova z 13. storočia zakomponovaná do priečneho dvorového krídla, ktoré od seba oddeľuje dve samostatné kláštorné nádvoria. Zrušenie rehole Jozefom II. prinieslo budovám nové využitie. Tak ako v mnohých ďalších objektoch, aj tu bola zriadená ubytovňa chorých vojenských vyslúžilcov. Neskôr, keď bola na južnej strane bývalého kláštora zbúraná časť hradieb a zasypaná vodná priekopa, bola k areálu pričlenená veľká novovzniknutá okrasná záhrada, adaptovaná v polovici 20. storočia na mestský amfiteáter. V tom období sa bývalý kláštor klarisiek stal sídlom Západoslovenského múzea.

Zdroj obsahu: Mesto Trnava