Kostol sv. Jakuba

Kostol je jednou z výrazných urbanistických dominánt Trnavy. Po príchode do Trnavy v 30. rokoch 13. storočia sa františkáni podľa zvyklostí usadili na okraji mesta, v blízkosti hradieb, na mieste starého opusteného opátstva. No až v rokoch 1363 – 1383 si vybudovali nový vlastný kostol a zväčšili kláštor. Ten v období 13. a 14. storočia patril k najväčším kláštorom tohto rádu v Uhorsku. Nielenže sa v ňom medzi rokmi 1301 – 1340 konala celouhorská provinciálna kapitula františkánov, ale v rokoch 1308 – 1309 tu prebýval aj pápežský legát, kardinál Gentilis. Pretože kláštor ako jediný z reprezentačných budov nebol v roku 1325 poškodený požiarom, v roku 1327 sa stal miestom medzinárodných politických rokovaní medzi uhorským kráľom Karolom Róbertom z Anjou a českým kráľom Jánom Luxemburgským vo veci spoločných obranných a obchodných záujmov. Gotický kostol poškodilo v roku 1590 zemetrasenie. Zrejme natoľko, že medzi rokmi 1633 – 1640 bol na jeho mieste za finančnej podpory kardinála Petra Pázmaňa vybudovaný úplne nový, súčasný kostol. Na stavbe sa však podpísali ničivé požiare mesta z rokov 1666 a 1683, a tak je súčasná podoba kostola výsledkom úprav z rokov 1712 – 1717, ktoré ukončila výstavba veže. Medzi trnavskými kostolmi vyniká najväčším počtom oltárov. Je ich 14 a pochádzajú prevažne z 18. storočia. Najväčší z nich je hlavný oltár s obrazom sv. Jakuba z roku 1794 od trnavského maliara Jozefa Zanussiho, pôvodom zo Salzburgu. Súčasťou kostola je aj bočná kaplnka sv. Antona s oltárom z roku 1698 od J. Wagnera, a, samozrejme, sakristia, pôvodne stredoveká stavba z 13. storočia. V roku 1633 bola prestavaná a zaklenutá ranobarokovou klenbou so štukovou výzdobou. Z tohto obdobia pochádza aj výzdoba klenby kláštorného refektára, ktorý sa nachádza v jeho severnom krídle.

Zdroj obsahu: Mesto Trnava