Kostol sv. Jozefa

Ranobarokový jednoloďový kostol je typom protestantských sieňových kostolov bez veže. Za touto stavebnou charakteristikou sa skrýva mnoho pohnutých desaťročí zápasu o slobodu vyznania. 16. storočie vstúpilo do dejín ako obdobie náboženských sporov. Myšlienky umierneného katolicizmu a reformácie cirkvi rezonovali u mnohých mešťanov, a tak bol v roku 1560 do Trnavy povolaný prvý kalvínsky kazateľ. Sympatizanti nového učenia, zväčša z radov bohatšieho meštianstva maďarskej národnosti, poskytovali kazateľom vlastné príbytky a v roku 1603 si založili vlastnú školu. Keď sedmohradské knieža Gabriel Betlen v roku 1619 dobyl Trnavu, usiloval sa vytvoriť tu intelektuálne stredisko kalvinizmu ako protipól jezuitským rekatolizačným snahám. Založil akadémiu, ktorá mala poskytnúť kalvínskej mládeži vysokoškolské vzdelanie, no po pár mesiacoch ju musel presunúť do Košíc, kde nakoniec zanikla. Nižšia škola však existovala na Paulínskej ulici do 70. rokov 17. storočia. Kalvínska náboženská obec mala k dispozícii najskôr drevenú modlitebňu. Murovaný kostol začali stavať v roku 1635, avšak v dôsledku opakovaných zákazov bol dokončený až v roku 1646. Nakoniec bol v rámci intenzívnej protireformačnej politiky mesta kalvínom odobratý a v roku 1671 ho získal rád pavlínov. Pavlíni sa v Trnave usadila v polovici 17.storočia a spočiatku sídlili v dome rodiny Erdödiovcov na Halenárskej ulici. Zároveň v susedstve kúpili dva domy, kde si v roku 1719 vybudovali vlastný kláštor (po 2. svetovej vojne adaptovaný na bytovku). Koncom storočia bývalý kalvínsky kostol zasvätili sv. Jozefovi. V roku 1699 vytvoril Sebastián Jäger z Gleiwitzu hlavný oltár, o tri roky pribudla krásna kazateľňa, ktorá je dielom pavlínskeho frátra Gregora, a postupne bol interiér doplnený o päť barokových bočných oltárov. V roku 1701 pristavali na severnej strane kaplnku Panny Márie Loretánskej a neskôr pribudla aj malá drevená vežička.

Zdroj obsahu: Mesto Trnava