Meštianske domy

Získaním privilégií v roku 1238 Trnava nadobudla formálne štatút mesta, no ako sídlo vznikla oveľa skôr. Jeho zástavbu vtedy tvorili drevené domy, z tehál boli postavené len najvýznamnejšie sakrálne stavby. Nemeckí kolonisti však priniesli nielen nové stavebné postupy, ale aj ekonomický kapitál, a začali vznikať prvé murované meštianske domy. Najprv, samozrejme, len v skromnom počte, v rámci celého mesta ich dnes poznáme vyše 35. Všetky, dnes prevrstvené mladšími prestavbami, sa nachádzajú na hlavných uličných ťahoch. Obzvlášť prestížnou, ako napovedá aj názov, sa stala Hlavná ulica. Domy tu preto patrili zväčša obyvateľom uvedeným do meštianskeho stavu. Mešťanom sa mohol stať každý muž, ktorý v Trnave vlastnil dom, aspoň 10 rokov tu býval, mal slušnú živnosť a nechýbali mu dobré mravy. Občan s takto nadobudnutým statusom bol zapísaný do mestskej matriky, samozrejme, za istý poplatok. Ženy však túto možnosť nemali, meštiankami sa mohli stať jedine po otcovi alebo manželovi. Ostatní obyvatelia, ktorí síce mohli vlastniť domy, no nemali výsady mešťanov, boli v spoločenskom rebríčku na nižšom stupni. Najnižšou vrstvou bola mestská chudoba. Táto pestrá sociálna skladba vytvorila v meste rozmanitú stavebnú zmes, a tak vedľa seba stoja jednoduchšie i honosné meštianske domy nadobúdajúce podobu malých mestských palácov spolu so skromnejšími remeselníckymi domami, či malé domčeky mestskej chudoby v okrajových častiach. Rôznorodosť sa však nepodpísala len na tvári ulíc. Aj v jednotlivých domoch nachádzame vďaka postupnému zväčšovaniu a prestavbám prehliadku štýlov, od škárovaných stien ranej gotiky cez neskorogotické portály, renesančné arkádové chodby a arkiere, barokové klenby a fresky či klasicistické brány, až po historizujúce štuky na fasádach, ktoré dokladajú permanentnú ekonomickú silu a prosperitu Trnavčanov v každom z historických období.

Zdroj obsahu: Mesto Trnava