Mestská veža

História veže

Dejiny  mestskej veže sa začínajú písať v roku 1574. S výstavbou veže sa viaže legenda o majstrovi Jakubovi, ktorý sa zaviazal pred trnavským richtárom Scheligom a sľúbil, že vežu, ktorú začne stavať aj dokončí. Výstavba veže sa stala akýmsi zmyslom jeho života a skutočne sa jej upísal. Ako čas plynul a blížil sa koniec výstavby, majstrovi a jeho pomocníkom ubúdali sily. Hovorí sa, že v deň dokončenia sa v meste rozozvučali všetky zvony a majster vydýchol naposledy so slovami na perách: "Dokázal som to."

Aké boli všetky okolnosti výstavby veže možno nie je úplne známe, je však isté, že čo si majster Jakub zaumienil a sľúbil, to aj dodržal. Hlavným dôvodom realizácie výstavby veže bolo určite zvýšenie obranyschopnosti mesta, predovšetkým v časoch tureckých nájazdov. Trnava síce mala mohutný hradobný systém, ale chýbal bod, z ktorého by bol dobrý výhľad do celého okolia.

Ďalším dôvodom bola aj ochrana pred požiarom, ktorý vedel napáchať obrovské škody. Pre tieto dôvody bol na poschodí na úrovne ochodze situovaný byt, v ktorom býval strážnik alebo mestský hlásnik, ktorý mal za úlohu hlásiť čas a samozrejme signalizovať prípadné nebezpečenstvo. No a v neposlednom rade, Trnava bola bohaté a prosperujúce mesto, o čom svedčí aj udelenie kráľovských výsad Belom IV. v roku 1238.

Typickým symbolom prosperity v renesancii boli práve veže. Takýchto veži na Slovensku nie je veľa a tá trnavská je určite  najdominantnejšia. Do výšky takmer 60 metrov týčiaca sa mohutná renesančná stavba ukrýva vo svojich útrobách unikátny mechanický hodinový stroj. V dôsledku poškodenia pôvodného hodinového stroja aj zvonov požiarom bol nový stroj  z dielne Franza Langa umiestnený v roku 1729. Okrem nových zvonov a samozrejme unikátneho hodinového stroja sa veža pýši aj inými zaujímavosťami. Jednou z nich sú napr. slnečné hodiny nakreslené na stene nad vstupom do Turistického informačného centra, ďalej pozlátená socha Panny Márie Immaculaty, ktorá má tvár z oboch strán, aby chránila všetkých a nikomu sa neobracala chrbtom. Poslednou kuriozitou je barokový záchod umiestnený na poschodí, kde je aj hodinový stroj. Ten uľahčoval život vtedajším obyvateľom veže.Dnes už žiaľ nie je prístupný, ani použiteľný.

Mestská veža v 19. storočí  takmer prišla o svoj unikátny renesančný vzhľad, ktorý môžeme vidieť aj dnes.  Tieto radikálne zmeny v neogotickom štýle sa však nepodarilo uskutočniť. To, čo vidíme dnes je výsledkom poslednej rekonštrukcie, ktorá jej prinavrátila stratený lesk a slávu. 

Ochodza Mestskej veže je vo výške 29 m a ku jej dosiahnutiu musíte prekonať 143 schodov.  Naskytne sa vám však jedinečný pohľad  nielen na mesto, ale i na trnavskú rovinu, či Malé Karpaty.