Ružindol

Ružindol

Naspäť
V údolí ruží na ceste z Trnavy do Bratislavy leží niekdajšia najväčšia poddanská obec v okolí Trnavy. Do trnavskej mestskej pokladnice odvádzala toľko daní, ako tri dediny dokopy.

Práve vďaka polohe obce vzniklo jej poetické pomenovanie – Rosenthal – Vallis Rosarum – Dolina ruží. Dodnes mnohí Ružindolčania pestujú vo svojich záhradách práve ruže.

Prvá zmienka o obci pochádza z roku 1215 a jej autorom nie je nik iný ako Veľká ozdoba Uhorska, sám Matej Bel: „Ružindolčania sú do jedného Slováci a ich manželky sa venujú čarám.“ História hovorí, že skutočne posledné bosorky upálené v Trnave pochádzali práve z dediny Ružindol. Okrem „posledných bosoriek“ sa do dejín obce nezmazateľne zapísalo vinohradníctvo a vinárstvo.  Niet divu, obec prosperovala najmä z obchodu s vínom. Víno a Ružindol patrili od nepamäti k sebe. Predovšetkým v sedemnástom storočí, kedy sa miestne vinice rozprestierali na takmer tretine chotára. Obchod s vínom prekvital  a plnil obecnú pokladnicu. Koncom 19. storočia však prišla nečakaná „pohroma“ v podobe, dovtedy nepoznaných, chorôb viniča. Obnoviť zničené vinice bolo náročné a zdĺhavé. Dôkazom toho, že slávna vinárska tradícia  sa tu zachovala s nevymrela, sú dnes dve prosperujúce ružindolské vinárstva. Obec tiež predstavuje jednu z obľúbených zastávok v rámci Malokarpatskej vínnej cesty.

Obyvatelia Ružindola reagovali na výkyvy úrody hrozna alebo škodcov parazitujúcich na viniči vždy veľmi citlivo, keďže to bola ich primárna činnosť a obživa. Bosorky sa stali hlavným terčom ich hnevu a zúfalstva. Aj napriek tomu, že často išlo o ľudové liečiteľky a nie strigy jediace deti boli tieto ženy vďaka nevedomosti ľudí kruto trestané. História obce hovorí, že štyri ružindolské ženy boli obvinené z bosoráctva. Známy je prípad Kataríny Šnajderovej, ktorú v roku 1684 Trnavský magistrát odsúdil a upálil za branie úžitku od kráv, záhrad, polí a vinohradov. Podobný osud čakal aj v roku 1744 Magdalénu, zvanú Abdoničku, či Annu Chlebovú, zvanú Jamborka.

Ružindol
Ružindol
Ružindol