Oláhov seminár

S príchodom Ostrihomskej kapituly sa do Trnavy presťahovala aj kapitulná škola. V tom čase tu však úspešne fungovala aj farská, respektíve mestská škola. Systém vzdelávania totiž od stredoveku organizovala cirkev v rámci fár. Boli to školy nižšieho stupňa, poskytujúce základné vzdelanie zahŕňajúce čítanie, písanie, základy matematiky, latinčinu, cirkevný spev a náboženstvo. Inak to nebolo ani v Trnave, kde sa škola nachádzala v dome pri farskom kostole. Keďže tunajší magistrát ako patrón fary školu financoval, prebral postupne zodpovednosť a kompetencie, a škola fungovala ako mestská. Arcibiskup Mikuláš Oláh však v dôsledku rivality kapitulnej a mestskej školy v roku 1554 obe inštitúcie zlúčil. Mesto sa zaviazalo zabezpečovať hmotné výdavky na platy a údržbu budovy, kapitula zas vyučovanie. Arcibiskup však postupne škole zabezpečil finančnú nezávislosť od mesta a vypracoval nový organizačný poriadok. Všetci žiaci boli povinní bývať v škole. Výučba bola obohatená napríklad o latinskú a grécku literatúru, dialektiku, rétoriku. Chudobní študenti sa ešte okrem vyučovacích hodín museli hodinu ráno a hodinu popoludní venovať žobraniu o milodary pre školu. V škole bolo vytvorených 24 miest pre trojročné štúdium uchádzačov o kňazstvo. V meste paralelne fungovala tiež maďarská škola, evanjelická škola a škola kalvínov. V roku 1561 pozval M. Oláh do mesta jezuitov, ktorí tu založili svoje prvé Uhorské kolégium, gymnázium. Ich činnosť sa však v tom období nestretla s pozitívnou odozvou a za nepriaznivých okolností po šiestich rokoch pôsobenia z Trnavy odišli. Následne arcibiskup založil seminár – školský ústav s internátom. Na jeho existenciu nadviazali jezuiti pri svojom opakovanom príchode do mesta, keď v roku 1616 otvorili kolégium so šesťročným gymnáziom. Tentokrát úspešne. Jeho činnosť je považovaná za súčasť stratégie prípravy založenia Trnavskej univerzity.

Zdroj obsahu: Mesto Trnava