Po Krajinskom kongrese v Budapešti v roku 1868, po ktorom sa sformovali tri židovské prúdy – status quo ante, neologický a ortodoxný, sa aj v Trnave v roku 1881 od pôvodnej náboženskej obce odčlenila skupina ortodoxných veriacich, ktorí chceli žiť život podľa pôvodných židovských zásad. V meštianskom dome na rohu Kapitulskej a Haulíkovej uličky si založili vlastnú školu, a neskôr na parcele za domom vybudovali synagógu. Presný rok jej výstavby nie je známy, no keďže na mape mesta z roku 1895 je už zaznačená, najneskôr vtedy už musela jestvovať. Vystavaná je, rovnako ako Synagóga status quo, v súlade s vtedajšími nariadeniami v hĺbke parcely, v dostatočnej vzdialenosti od uličnej čiary. Ortodoxná synagóga, vzhľadom na svoje rozmery nazývaná „Malá synagóga“, je halová stavba bez veží orientovaná východo-západným smerom, v interiéri so ženskými galériami nesenými liatinovými stĺpmi. Okrem nich sa v interiéri zachovalo niekoľko pôvodných historizujúcich umelecko-remeselných detailov a zvyšky pôvodnej výmaľby. Kontinuita fungovania židovského spoločenstva bola nástupom fašizmu v roku 1939 prerušená, po 2. svetovej vojne synagóga fungovala už len krátko a jej pôvodná funkcia zanikla začiatkom 50. rokov 20. storočia. Odvtedy bola využívaná na rôzne utilitárne, prevažne skladovacie účely a dlhé roky chátrala. Začiatkom 90. rokov 20. storočia židovská obec synagógu zreštituovala a následne odpredala do súkromného vlastníctva. Prešla komplexnou stavebnou obnovou a po desiatkach rokov je znova sprístupnená verejnosti. Jej oživenie, hoci už nie s pôvodnou funkciou, ale s novým kultúrno-spoločenským využitím, je v okrajovej oblasti, akou je obnova pamiatok židovskej architektúry na Slovensku, pomerne ojedinelým dielom. V súčasnosti v týchto priestoroch sídli kaviareň Synagóga Café.
Zdroj obsahu: Mesto Trnava