Podzemie, krypty a kosti Trnavy

Pivnice a chodby však v 14. storočí neskrývali tajomstvá, ale hektolitre vína. 

Trnava leží na križovatke obchodných ciest. V stredoveku patrila medzi najväčšie mestá v Európe a prechádzalo ňou veľké množstvo tovarov. Jedným z obchodných artiklov bolo aj víno. Výnimočnosťou je však to, že sa v Trnave ako stredovekom meste, víno aj skladovalo. Praxou v tomto období totiž bolo, že víno skladovali priamo vo vinici, v menších vínnych pivničkách. 

Na skladovanie veľkého objemu vína bolo potrebný rozsiahli priestor. 

Práve z tohto dôvodu sú vraj pod mestom vybudované  dvojpodlažné stredoveké pivnice. Niekoľko stovák metrov dlhé chodby neslúžili na tajomné účely, ale boli také rozsiahle, že do nich mohol vojsť konský povoz práve z dôvodu prevozu a skladovania vína. 

Iné podzemné priestory, krypty, ktoré je možné pri výnimočných príležitostiach navštíviť, skrývajú už stovky rokov pozostatky ¬predstaviteľov rádov a ich priaznivcov. 
Napríklad krypta pod františkánskym kostolom má dĺžku 93 metrov a je rozdelená na dve chodby, ktoré sa na konci krypty spoja. Celkovo tu môžeme narátať 92 kazematov a 36 pohrebných miestností.

V kryptách sa nachádza aj márnica, jedna z najväčších miestností, v ktorej ležali telá nebožtíkov predtým, ako boli pochované do kazematov a zamurované. V samotnej krypte našla odpočinok aj grófka Zuzana Forgáčová, dcéra vtedajšieho trenčianskeho župana Imricha Forgáča a Kataríny Zrínskej, i rodina Baráňovcov. Františkáni v krypte už nepochovávajú. Jediným z kostolov, v ktorom sa dodnes pochováva do krýpt je Kostol sv. Anny.

Veľké množstvo kostí z 12. a 13. storočia bolo pred niekoľkými rokmi objavených v karnery za Bazilikou sv. Mikuláša. Budovanie cintorínskych stavieb pri farských kostoloch pochádza z 12. storočia z Dolného Rakúska a na slovenské územie prenikalo pravdepodobne s postupujúcou nemeckou kolonizáciou. Archeológovia predpokladajú, že kostnica v Trnave vznikla v 13. storočí. Karnery slúžili na uloženie ľudských kostí zo starších hrobov. 

 Trnavská kostnica je raritou v rámci Slovenska, keďže patrí medzi najväčšie. Ide o najstaršiu sakrálnu stavbu v meste a v súčasnosti ju chráni drevené krytie. V rámci komentovanej prehliadky so sprievodcom je kostnicu možné kedykoľvek navštíviť.

Vzácne pozostatky košických mučeníkov je možné vidieť počas bežnej návštevy Kostola Najsvätejšej Trojice v Trnave. Mučeníkov, ktorých pozostatky sú uložené v tomto kostole, boli vyhlásený za svätých  pápežom Jánom Pavlom II. Košickí mučeníci je spoločné označenie Marka Križina, Štefana Pongráca a Melichara Grodeckeho, ktorí boli umučení 7. septembra 1619 v Košiciach počas povstania Gabriela Betlena. Boli obeťami bojov medzi protestantmi a katolíkmi v období vojen s Osmanskou ríšou.

Časti trnavského podzemia je možné navštíviť v rámci prehliadok Trnavy so sprievodcom.