Radnica

Nielen veľkosťou a majestátnym priečelím sa medzi domami Hlavnej ulice vyníma reprezentatívna budova radnice. Ako sídlo vedenia mesta má medzi nimi aj významné spoločenské postavenie. Prvá radničná budova sa najskôr nachádzala v zadnej časti pozemku, dnes je jej západným krídlom vo dvore. No neskôr bola samospráva presťahovaná do domu pri ulici, ktorý v renesancii zlúčili so susedným domom. Vznikol tak veľký ucelený komplex a ako nás informujú veduty mesta, zo strany Hlavnej ulice ho dekoroval renesančný atikový štít. Neoddeliteľnú súčasť radnice tvoril mestský archív zabezpečený železnými dverami, do ktorého mal prístup len notár. Žiaľ, v roku 1683 sa do neho dostali aj vojaci Imricha Tökölyho a okrem iných cenností zmizla aj zlatá pečať privilegiálnej listiny Bela IV. z roku 1238. O politickú moc v meste viedli zápasy dve v meste žijúce národnosti, nemecká a slovenská, od 16. storočia sa pridala aj tretia, tvorená maďarskými emigrantmi utekajúcimi z území okupovaných Turkami. Situáciu vyriešilo cisárske nariadenie prikazujúce pravidelné striedanie zástupcov každej zo skupín. Do siahodlhého zoznamu mestom platených zamestnancov patrili okrem funkcionárov a úradníkov napr. mestský lekár, správca mestského špitála, pôrodná babica, učitelia, zvonár, trhový sudca, strážcovia viníc, hájnici, pastieri, pivovarník, posli. Poslednému menovanému povolaniu však dobrú vizitku nespravil istý Georgius Miletinsky, mestský posol, ktorý podľa nápisu na jednej zo stien mestského žalára informuje, že tu sedel až dvakrát. Renesančná podoba trnavskej radnice zanikla barokovou prestavbou v roku 1791, keď získala viac-menej súčasný vzhľad s uličným balkónom na mohutných kamenných stĺpoch. Priečelie ešte doplnila secesná štuková výzdoba a štít s mestským erbom. Radničný areál sa naposledy rozrástol v polovici 20. storočia, keď bol k hlavnej budove pripojený aj vedľajší nárožný, pôvodne tiež stredoveký meštiansky dom s maľovanou fasádou a honosnou štukovou výzdobou interiéru, vytvorenou talianskymi majstrami z univerzitného kostola. V jeho interiéri je prezentovaná časť pôvodnej dvorovej fasády so zvyškom gotického okna a s mladším oknom datovaným do 17. storočia.

Zdroj obsahu: Mesto Trnava