Utvorila sa jazykovo aj nábožensky izolovaná, no i tak živá komunita. V roku 1539 boli židia vyhnaní na večné časy a stredoveké židovské geto zmizlo bez stopy. Večné časy trvali do roku 1783 keď boli Tolerenčným patentom Jozefa II. zrovnoprávnené všetky náboženstvá. Zrušené boli všetky všeobecné obmedzenia stanovujúce počty židov v mestách, ich hospodárske aktivity, vlastníctvo nehnuteľností či prístup k vzdelaniu a židovská obec sa v Trnave sa opäť rozrástla. V rokoch 1891 – 1897 vznikla podľa projektu viedenského architekta Jakuba Gertnera Synagóga náboženskej obce Status quo ante. Priečelie reprezentačnej dvojvežovej stavby tvoria vystupujúce veže a kamenná tabula desatora na štíte. Interiér tvorí apsida a modlitebňa s galériou pre ženy, ktorá je podopretá liatinovými stĺpmi. Nad modlitebňou je kupola, ktorá bola pôvodne sklenená. V druhej polovici 20. storočia bol priestor využívaný ako sklad a taktiež bol poškodený požiarom, no i tak sa zachovali fragmenty výmaľby. Pred vstupom do synagógy je pamätník pripomínajúci obete holokaustu. Od roku 1994 je synagóga súčasťou Galérie Jána Koniarka v Trnave a slúži ako Centrum súčasného umenia.