Káva + Synagóga = Región Trnava

Trnava je známa ako mesto kostolov. Rozrastajúci sa počet kaviarní a známe meno úspešných kaviarní aj za hranicami mesta dokazujú, že Trnava je aj mestom kávy.

Spojením zdanlivo nespojiteľného vznikla v roku 2015 Synagóga Café.

História synagógy a židovskej komunity na území mesta siaha až do jeho počiatkov. Židia boli súčasťou budovania obchodníckej osady Sobota, na území dnešného Námestia sv. Mikuláša v Trnave. Neskôr, keď bola osada povýšená na slobodné kráľovské mesto Trnava, dostali do užívania mestskú časť na Haulíkovej ulici, kde si mohli stavať domy. Práve v tejto časti stoja obe trnavské synagógy.

Keďže pre trnavských obchodníkov židia predstavovali silnú konkurenciu, nažívanie v Trnave im dosť komplikovali. Predpokladá sa, že z miest židov vyhnal panovník v roku 1536 pre veľké dlžoby mešťanov u židov. Keďže boli vyhnaní zákonom, museli sa vysťahovať tak rýchlo, že nemali ani možnosť v krátkom čase si vymôcť všetky podlžnosti od mešťanov naspäť. Židia sa tak v polovici 16. storočia museli vysťahovať z miest a usadiť v okolitých dedinách.

Počas dlhého obdobia sa nesmeli do miest vrátiť. Mierne povolenia dostali začiatkom 18. storočia, kedy mohli prísť predávať na jarmoky, ale museli zaplatiť pri vstupe do mesta špeciálnu daň. Nažívanie a vytváranie komunít v meste im bolo povolené až po podpísaní Tolerančného patentu Jozefom II. Krátko nato vznikla ortodoxná synagóga na Haulíkovej ulici.

V meštianskom dome na rohu Kapitulskej a Haulíkovej ulici založila skupina ortodoxných veriacich vlastnú školu a neskôr koncom 19.storoči na parcele za domom vybudovali synagógu. Ortodoxná synagóga, vzhľadom na svoje rozmery nazývaná „Malá synagóga“, je halová stavba bez veží, v interiéri so ženskými galériami nesenými liatinovými stĺpmi. Okrem nich sa v interiéri zachovalo niekoľko pôvodných historizujúcich umelecko-remeselných detailov a zvyšky pôvodnej výmaľby. 

Kontinuita fungovania židovského spoločenstva bola nástupom fašizmu v roku 1939 prerušená a poslednýkrát boli židia zo slovenských území vyháňaní počas 2. svetovej vojny. Všetky majetky im boli odobraté arizátormi, synagóga fungovala už len krátko a jej pôvodná funkcia zanikla začiatkom 50. rokov 20. storočia. Odvtedy bola využívaná na rôzne utilitárne, prevažne skladovacie účely a dlhé roky chátrala. Začiatkom 90. rokov 20. storočia židovská obec synagógu zreštituovala a následne odpredala do súkromného vlastníctva. Prešla komplexnou stavebnou obnovou a po desiatkach rokov je znova sprístupnená verejnosti. Synagóga je dnes už odsvätená a neslúži teda pôvodnému náboženskému účelu. Budova je v rukách súkromného vlastníka a židovská komunita proti jej terajšiemu využitiu nenamieta.

Jej oživenie, hoci už nie s pôvodnou funkciou, ale s novým kultúrno-spoločenským využitím, je v okrajovej oblasti, akou je obnova pamiatok židovskej architektúry na Slovensku, pomerne ojedinelým dielom.