Výstava je súčasťou projektu „KreaTiviTa 2024“, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia a je i hlavným partnerom projektu.
Ján Baracka sa fotografovaniu začal venovať v roku 1967. Ako pätnásťročný už získal prvé ocenenia v okresných mládežníckych súťažiach, čo ho povzbudilo a chcel ísť ďalej študovať fotografiu do Prahy, ale život rozhodol inak. Fotografii však zostal verný a venuje sa jej ako amatér. V posledných desiatich rokoch sa svojmu koníčku venuje intenzívnejšie, zapája sa do výstav Park foto Piešťany, do internetových súťaží, taktiež do regionálnej súťažnej výstavy neprofesionálnych fotografov Trnavský objektív, kde každoročne získava ocenenia a úspešný je i v krajských a celoštátnych súťažiach AMFO.
Najaktuálnejším fotoúspechom pána Baracku je zaradenie fotografie Môj obľúbený portrét, ktorú zaslal do súťaže Great Photo Awards 2024 medzi desať najlepších fotografií v ktg. Portrait world. V jeho tvorbe nájdeme výtvarnú fotografiu, krajinárske scenérie, reportáž i portréty. Svojim objektívom zachytáva skutočnú realitu, ale vo výslednom obraze vnímame i atmosféru, či emócie. Sám autor o svojej tvorbe hovorí: „Nemám vyhranené témy, netvorím príbehy na aktuálne témy, ktoré by chceli zlepšiť svet, fotím, čo ma zaujme a tak, aby to niečím zaujalo i diváka.“
Výstava realizovaná v novembri – mesiaci fotografie, je jeho druhou autorskou výstavou.
Daniela Kačmarová-Máliková sa výtvarnému umeniu začala venovať už počas stredoškolských štúdií i počas zamestnania v Západoslovenskom múzeu v Trnave. Tu mala možnosť stretávať sa s trnavskými umelcami, ktorí vystavovali v múzeu, s akad. maliarom Emilom Paulovičom, Karolom Hučkom, Ladislavom Čechom, Júliusom Baloghom. Navštevovala ateliér akad. sochára Josepha Jurču a pripojila sa tak ku skupine trnavských amatérskych výtvarníkov „Patistov“. Zúčastňovala sa minikurzov maľby v Trnavskom osvetovom stredisku pod vedením akad. maliarky Hildy Hyllovej. V poslednom období maľuje po boku svojho syna Marcela. Inšpiruje ju tvorba impresionistov – Moneta, Maneta, Renoira, či Cézanna, ich diela ju stále očarujú. Od roku 2005 pravidelne prezentuje svoju tvorbu na výstave Trnavská paleta.
V minulosti vystavovala aj na kolektívnych výstavách – Umenie a energia v Jaslovských Bohuniciach, Energetici a umenie v Trnave. V roku 2017 mala spoločnú výstavu so synom v Nyaryovskej kúrii v Bučanoch, pod názvom Strom a jablko. Venuje sa hlavne olejomaľbe. Podľa jej slov – „Vždy som verila, že láska a radosť sú najväčšími inšpiráciami v živote “ – práve tieto emócie pretavuje do svojich obrazov. Maľovanie je pre ňu niečo viac než len koníček, je to spôsob, ako sa vyjadruje, ako nachádza vnútorný pokoj a ako rozdáva radosť svojim blízkym. Jej tvorba sa najčastejšie sústreďuje na miesta, ktoré ju spájajú s jej životom a na kvety, ktoré pre ňu symbolizujú krásu, krehkosť a zároveň silu prírody.
Podľa slov kurátora doc. Milana Rašlu: „Zatiaľ čo sú kytice zrkadlom jej duše, často zobrazované vyľudnené ulice sú javiskom, pripraveným na vstúpenie diváka. Akoby sa na nich zastavil čas, poskytujú nám priestor, aby sme sa rozhodli, či pôjdeme ďalej alebo sa odvážime zaklopať na niektoré dvere…“
Výstavnú kolekciu, ktorú tvorí 30 výtvarných diel a 32 fotografií, majú možnosť vidieť návštevníci Trnavského osvetového strediska do 20.decembra 2024.